* mužské interiéry *

* Tak sa volá nová kniha od Maxima E. Matkina, našla som ju poobede počas browsenia. Nebudem sa tu púšťať do žiadnej recenzie, maximálne poskytnem link, kde si ju môže prečítať, kto len chce. Takže :: TU JE ::
Neviem veru, čo si myslieť o celom tom zvláštnom príbehu. Ani o jeho konci, ten ma prekvapil veľmi, nečakala som, že to dopadne, ako to dopadlo. Ale každopádne, už ma čaká "Polnočný denník" v novom okne. Áno, mám medzery, M.E.M. som doteraz nachádzala maximálne tak raz za mesiac v ELLE ako veselý článok na pobavenie.
* Inak, hrúza, čo sa stalo. Začal máj a ma nikto nepobozkal pod čerešňou. Uschnem.
* Ale celý deň mi pípaly esemesky, že či som v poriadku. Sa vraj u nás zrútil nejaký dom či čo. V prvom rade nebolo to vo Valencii, ale v Palencii. A navyše: keď má niekto o mňa doprdele akože strach, tak načo mi píše. Veď napríklad nemusím mať kredit a nemám ako odpísať. Tak ako bude vedieť, či žijem, keď neodpíšem.. To je tých 13 korún toľko, že na nich treba šetriť? Jediný človek, čo vytočil moje číslo bola moja mama. Radšej nad tým už ani nerozmýšlam, momentálne mi je po litri sangrie celkom veselo, tak si nebudem kaziť náladu.
* Spolubývajúca zelepuje v izbe medzery stena - všetko ostatné; šváby sa nám akosi premnožili. Ale vraj nič nerobia, nehryzú, neútočia na ľudí a za to, že sú hnusné, nemôžu predsa. Tak kašlem na ne a idem na ten denník. Matkin možno prekvapí a ja nájdem v mojej hlave ešte pár zaujímavých myšlienok. Pred chvíľou som sa napríklad rozhodla, že sa upíšem diablovi. Keď doriešim technické detaily, niečo vám o tom porozprávam.