* Right, why I didn't write anything for such a long time... I already moved to Spain; I'm gonna spend here spring term as I already mentioned before. I'm staying here almost a week and there occured some strange complications and problems they had to be solved first.
Well, my first impressions: I expected it'll be different a bit. The place where I stay now is called Grau de Gandía, on the south of Valencia. We're here for an intensive spanish language course, the group about eighty people from different countries. All of us are Erasmus students, most of will move to Valencia to study at the Universidad Politécnica; me too. Thanks God! I've got no idea what would I do if I have to stay here.
Gandía is a holiday resort, now is winter, so it's completely dead. Shops are opened just sometimes, nobody understands the opening hours, if you wanna buy some food, you have to go just to some supermarket, if you wanna have a coffee, the only place where will you get it for sure is cafetería at the uni. Crazy.
Program we have, well, in the mornings we stay at the lessons from 9:30am till 2pm, later we have activities like some sports, dancing and so on, but I doubt somebody goes there. True is, it's quite tiring just to stay such a long time listetning to a teacher who tries to explain us grammar and other things. I never had imagine that.
I met many nice people here; I had no idea that Americans can be quite fine. It's probably my favourite nation here. They're really friendly, talkative... just nice.
Really bad is that I can't connent to wireless network what is in all campus, I have no idea why. At the moment I'm waiting for some technician who should check it out. I'm quite affraid is something wrong with my computer. I just hope that man will find and solve that problem. If not, I don't know what I'm gonna do.
* Dobre, prečo som sa tak dlho neozvala... presunula som sa do Španielska, budem tu tráviť letný semester, ako som už spomínala. Som tu takmer týžden a objavilo sa zopár čudných vecí, kotré sa museli najprv vyriešiť.
Ehm, moje prvé dojmy: čakala som nieco trochu iné. Miesto, kde teraz som, sa volá Grau de Gandía, na juh od Valencie. Sme tu kvôli intenzívnemu kurzu španielčiny, okolo osemdesiat ludí z rôznych krajín. Jedná sa o študentov Erazmus, väčšina z nás sa po skončení kurzu presunie do Valencie na Universita Politécnica; ja tiež. Vďaka Bohu! Neviem, čo by som robila, keby som tu musela ostať.
Gandía je prázdninové letovisko, teraz je zima, čo znamená, že je tu úplne mŕtvo. Obchody sú otvorené len sem-tam, nikto nerozumie otváracím hodinám, ak si chceš kúpiť jedlo, treba ísť do nejakého supremarketu, ak máš chuť na kávu, jediné miesto, kde ju naozaj dostaneš, je kaviareň v škole. Šialené.
Máme taký program, hm, ráno od 9:30 do 14:00 hodiny španielčiny, neskôr aktivity ako nejaký ten šport, tanec a podobne, ale pochybujem, že tam niekto chodí. Je pravda, že je dosť únavné sedieť v škole a počúvat tak dlho lektorku, ako sa nám snaží vysvetliť gramatiku a kopu iných vecí. Nevedela som si to ani predstavit.
Stretla som tu zopár milých ludí; nemyslela som si, že američania môžu byť aj celkom fajn. Je to tu asi moja oblúbená národnosť. Sú naozaj priateľskí, zhovorčiví... jednoducho milí.
Dosť blbé je, že sa nemôžem pripojiť na wifi, ktorá je v celom kampuse, netuším prečo. Teraz čakaám na nejakého technika, ktorý by sa mal na to pozriet. Obávam sa, že je niečo v neporiadku s mojím kompom. Len dúfam, že ten človek príde na to, kde je problém a vyrieši ho. Ak nie, neviem, čo budem robit.
