* Kuta -> go to album
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
* I set up my about.me splash page and want to share it with you :: about.me/zuzana.kojdjak :: You also can get one for free at :: about.me :: Names are going fast so you might want to get yours now ;]
* I am heading to a pub to meet friends and watch the Slovakia x Slovenia match this evening. All Slovak fans, do not forget to support your team!
* Slovenskoooo!!!
* We're back home and finally found time to archive photos. I don't want you to become tired by reading lengthy report so here it is: our itinerary day by day with some facts from wikitravel.org and photos. Each picture links to a photo gallery on picasa. Link to gallery with "the best of" photos is :: HERE ::
* day 1: Prague - London - Phoenix - Flagstaff
Landed at about 6pm after a never-ending flight from London. Arrived to Flagstaff at midnight.
* day 2: Flagstaff - Monument Valley
Flagstaff is a small city stretched along historic Route 66 in the northern Arizona. Downtown is about five blocks square.
Monument Valley is perhaps the most famous example of the classic American West landscape, located within the Navajo Nation on the border of Arizona and Utah.
* day 3: Grand Canyon - Hoover Dam - Las Vegas
Grand Canyon is UNESCO World Heritage Site that is located entirely in northern Arizona and is one of the great tourist attractions in the United States. The massive canyon encompasses several distinct areas, most famous of which is Grand Canyon National Park, a United States National Park. The national park is itself divided into two main areas: the remote North Rim and the more accessible South Rim.
Hoover Dam was the world's largest dam when completed in 1935, and instrumental in generating power and providing irrigation via Lake Mead, which was created behind the dam.
Las Vegas is the largest city in the US state of Nevada. Nicknamed Sin City and the Entertainment Capital of the World, it is situated in the midst of the southern Nevada desert landscape. The city has giant mega-casino hotels, decorated with lavish care and attention to detail to create a fantasy-like atmosphere.
* day 4: Death Valley
Death Valley National Park is the lowest point in North America and one of the hottest places in the world.
* day 5: Sequoia
Sequoia National Park is named for its groves of Sequoia trees, the largest trees known
* day 6-7: San Francisco
San Francisco is major city in California, the centerpiece of the Bay Area, well-known for its liberal community, hilly terrain, Victorian architecture, scenic beauty, summer fog, and great ethnic and cultural diversity. These are only a few of the aspects of the city that make San Francisco one of the most visited cities in the world.
* day 8: Pacific Coast Highway / Big Sur
California Highway 1 (aka Pacific Coast Highway) winds through Big Sur flanked by the steep Santa Lucia Mountains to the east and the rocky Pacific Coast to the west. Big Sur begins just south of Carmel and continues south through the small towns of Big Sur, Lucia, and Gorda. It ends in San Simeon where you can see wild elephant seals on the beaches.
* day 9: Joshua Tree
Joshua Tree National Park located at Mojave and Colorado Deserts is conserving two separate desert ecosystems at different altitudes. The name of the park is derived from the distinctive Joshua Tree, a tall-growing variety of the yucca genus that grows prevalently within its boundaries.
* day 10: Red Rocks near Sedona
Sedona is known for its beauty and serene setting amidst the beautiful Red Rocks.
* day 11-16: Phoenix
Phoenix i s not only home of Honeywell but also capital of the state of Arizona as well as the most populous city in the American Southwest and sixth largest city in the United States.
* I am wring this post from Ruzyne airport in Prague before going to gate. Our flight to London Heathrow leaves in 45 minutes. Next (and last) stop will be Phoenix Sky Harbor, Arizona. Yeah, I am going to spend two weeks in the country of unlimited possibilities, southwest specifically. :: HERE :: is a link to our preliminary itinerary. Will try to post few words from US and load photos to picasa. Stay tuned!
* Sorry for not having heard from me such a long time; you know, summertime - very relaxed and sleeeeeepy days.. call it slack season if you want. I am leaving on vacation next week, will be back in September. I will try to upload some photos here. See ya soon, enjoy summer yourself!
* Yesterday, after five years of studies at the Faculty of Science of University of Zilina - Slovakia, I have successfully passed state exam and was awarded Master degree.
* ..wueheheeeeee
* I am currently working on master thesis, the theme is "Social Networking. Focused on Blogging and Wiki." If you will be interested, check this webpage where I publish the paper recently. Link to this web to be found under SN.BLOG.WIKI in link list.
* Hello Prague readers, we`re looking for flatmate from 1st/Feb/08 to rented apartment at Zvonarka. In case anyone is interested, leave a comment with your email address.
* Viem, čo je tvoja diagnóza. Máš prechladnuté srdce. Postupne sa ti do toho srdca dostávam. Pomaly. Pomaličky. A keď som tam už skoro celá, tvoje srdce si kýchne. Aby kúsok zo mňa vyletel späť do sveta.
Do tvojho srdca sa nikdy celá nedostanem. Vždy mi budú trčat nohy v teniskách.
* I know your diagnosis. Your heart has caught chill. Step by step, I`m getting inside your heart. Slowly. Very slowly. When I`m almost there, your heart will sneeze. And piece of me flies into the universe.
I won`t get inside your heart, not whole. My feet in sneekers will be sticking out all the time.
- Eva Urbaníková : Všetko alebo nič / Everything or Nothing
* What you see is a receipt for forfeit. 300 slovak crowns / 10 euro for peeing on public place at 4am on Saturday night. That`s what the policemen are following..
* So, this is the last post from Spain, tomorow morning I`m leaving. I spent here almost two years - working in Lloret de Mar and studying in Valencia. Quite happy I`m going home finally, I don`t think I`ll be missing this country :]
* Potvrdilo sa: netreba riešiť, prečo sa v živote deje, čo sa deje. Nič sa aj tak nezmení. A zbytočne plakať, že prečo práve mne; tým dupľom bude ešte horšie. Overené.
Posledné mesiace som skutočne niekedy nechápala. Začalo to tým, že tri hodiny pred cestou na letisko zomrela babka a pri predstave, že jej ani nebudem môcť ísť na pohreb, mi bolo poriadne mizerne. Nakoniec ma mama presvedčila, že jej to je už teraz jedno a určite by nechcela, aby som kvôli tomu zahodila šancu, o ktorú som bojovala. No dobre, aspoň sa nebudem cítiť trápne, keď ma budú obijímať a priať "úprimnú sústrasť" úplne cudzí ľudia.
Valencia prekvapila tým, ako skoro mi začala liezť na nervy. Po pár dňoch som mala chuť zbaliť sa a ísť domov. Pocit, že to v španielčine nedám, ani keby som šprtala jazyk od rána do večera. Bonusové správy zo školy doma, že nebude všetko tak jednoduché, ako byť malo. No paráda, prečo som sa tu, ja krava, vôbec hrabala?!
K tomu mi pridával bývalý frajer každodennú dávku psychického teroru. Nie tak veľkú, aby som rovno skočila z okna, ale dostatočne silnú, aby som vedela, že niekto na mňa intenzívne myslí. Nie v dobrom.
Po nejakom čase som sa uvedomila a už mi to bolo všetko akosi jedno. Pomaličky pomaly prišli Fallas a s nimi skvelý týždeň, jeden z tých najlepších, aké pamätám. Hneď na to Veľká noc doma, aj keď kvôli problémom s lietadlom to vyzeralo, že sa tam možno ani nedostanem a ostanem trčať v Miláne. Brrr, hnusná predstava.
No nakoniec som celkom rada, že som tu. Prišla som na veeľa užitočných vecí. Napríklad vydržať sama so sebou, keď je najhoršie. Sa hovorí dvom ľuďom, že v dobrom aj zlom, až kým vás smrť nerozdelí. Ale to platí aj pre jednotlivca, v dobrom aj zlom to musí sám so sebou nejak dať.
Doteraz som vždy utekala preč a myslela si, že niekde inde je lepšie. Alebo môže bť lepšie. Šťastie si človek nosí v sebe, len k nemu musí sám nájsť cestu. A doma je doma. Otrepané frázy, ale čistá pravda.
Strašne sa teším, ako sa vyvalím na Kampe v parku do trávy a len tak budem kukať okolo. Teším sa na kamarátov a nehorázne piatkové pitky. Aj na tie sobotné rána, keď mi bude zle na umretie. Na opekačky, skvelé letné festivaly, na Kofolu, Bebe keksy, svoju posteľ a domáci guláš. Na to, že ak bude zle, mám sa komu vyrozprávať. Alebo sa hodiť mamine okolo krku a vyplakať sa.
A po rokoch hľadania a nenacházdania to vyzerá, že sa podarilo. Už neľúbim len preto, aby som nebola sama. Taký tichý hlások mi každé ráno hovorí, že na mňa tam ďaleko niekto čaká. A ten istý hlások raz za čas zaziape od šťastia, až mi praskajú ušné bubienky. Už len chvíľu, kratúčko..
* Staré matere hovoria, že všetko zlé sa na dobré obráti, že božie mlyny melú pomaly, ale isto.. A kedysi dávno jeden múdry človek povedal, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Ja ako správny fatalista tvrdím, že veci sa dejú preto, lebo sa diať majú. A karma nezabúda.
* V snahe zachovť si zdravý rozum som si túto mantru zopakovala už asi tisíckrát.
Opäť zase ras som sa hrala na dokonalú čašníčka v dokonale snobsekj reštaurácii. Dnes to bol bonusový večer, od začiatku do konca. Mala som tú "česť" obsakovať senátorov z mestského zastupiteľstva, rektora univerzity s ofučanou manželkou a dcérou a predsedu FC Valencia s celou jeho suitou. No koniec. Hádzala som naokolo trojprstový úsmev holywoodskej hviezdy a pritom si v duchu predstavovala pomalú smrť všetkých naokolo.
Obyčajná banda kreténov, nedokážu pochopiť, že "perdona" a uhnúť o päť milimetrov. Pri artistickom výkone dostať polievku na stôl im ju dobreže nevylejem za krk, by bolo jednoduchšie prepchať sa labyrintom pre potkana ako vytiahnúť použitý príbor spod lakťa.
Najlepšie je, keď sa pýtajú, že odkiaľ som a "vážne, Slovensko? to kde je?" a "hm, študujete.. a pracujete.. to máte toho asi dosť". No nie, doriti, ešte stíham trénovať päťboj.
A čo myslíte, keď platia tou svojou blink blink zlatou Visou, prihodia tam niečo navyše? Ani hovno.
Ježiš márja, kedy sa toto peklo skončí..
* Tak sa volá nová kniha od Maxima E. Matkina, našla som ju poobede počas browsenia. Nebudem sa tu púšťať do žiadnej recenzie, maximálne poskytnem link, kde si ju môže prečítať, kto len chce. Takže :: TU JE ::
Neviem veru, čo si myslieť o celom tom zvláštnom príbehu. Ani o jeho konci, ten ma prekvapil veľmi, nečakala som, že to dopadne, ako to dopadlo. Ale každopádne, už ma čaká "Polnočný denník" v novom okne. Áno, mám medzery, M.E.M. som doteraz nachádzala maximálne tak raz za mesiac v ELLE ako veselý článok na pobavenie.
* Inak, hrúza, čo sa stalo. Začal máj a ma nikto nepobozkal pod čerešňou. Uschnem.
* Ale celý deň mi pípaly esemesky, že či som v poriadku. Sa vraj u nás zrútil nejaký dom či čo. V prvom rade nebolo to vo Valencii, ale v Palencii. A navyše: keď má niekto o mňa doprdele akože strach, tak načo mi píše. Veď napríklad nemusím mať kredit a nemám ako odpísať. Tak ako bude vedieť, či žijem, keď neodpíšem.. To je tých 13 korún toľko, že na nich treba šetriť? Jediný človek, čo vytočil moje číslo bola moja mama. Radšej nad tým už ani nerozmýšlam, momentálne mi je po litri sangrie celkom veselo, tak si nebudem kaziť náladu.
* Spolubývajúca zelepuje v izbe medzery stena - všetko ostatné; šváby sa nám akosi premnožili. Ale vraj nič nerobia, nehryzú, neútočia na ľudí a za to, že sú hnusné, nemôžu predsa. Tak kašlem na ne a idem na ten denník. Matkin možno prekvapí a ja nájdem v mojej hlave ešte pár zaujímavých myšlienok. Pred chvíľou som sa napríklad rozhodla, že sa upíšem diablovi. Keď doriešim technické detaily, niečo vám o tom porozprávam.
* Tak, dnes som sa rozhodla, že je načase spraviť čiaru za jedným z nepríjemných období v mojom živote. Definitívne. Dosť bolo rútení sa, preplakaných dní, nocí a podobných hlúpostí.
Už nebudem otvárať maily so strachom, že v nich nájdem ďalší zo série "zaujímavých" linkov s fotkami, ktoré som v záchvate šialenstva poslala ako vianočný darček bývalému.
A nech ich aj pošle komu chce, je mi to jedno. Vyzerám tam skvele, hehe. Takú babu len tak hockde holatú nevidno. Nech sa nadržanci bez ženskej aspoň na nejaký čas zabavia, aj keď len sami so sebou.
A už nikdy, nikdy nebudem s chlapom len preto, že v danom momente sa javí nemožné rozísť sa. Nechať sa psychicky deptať a sem-tam schytať facku keď otvorím hubu a pánovi sa nepáči, čo z nej lezie. Vtedy sa treba elegantne otočiť na opätku a odísť. Ako kráľovná, bez slova urážky či pľutia do tváre.
Blbé je, že to niekedy trvá príliš dlho. Zistiť, že jeden človek vzťah neutiahne. A že urážky, klamstvá a vyhrážky nie sú tým korením, ktoré tam chýba.
Hej, jasné, potom to príde, že či predsa len... A zdvihnete zvoniaci telefón, odpíšete na smsku, dokonca sa necháte prehovoriť a stretnete sa s ním. Kajúcnik príde so zvesenou hlavou, vybľaboce niečo ako "až neskoro som zistil, ako veľmi ťa milujem". A myslí si, že divadielkom na letisku a trápnym snubákom vás presvedčí a vy sa mu celá šťastná hodíte okolo krku. No jasné.
Nie, nie, takto to veru nefunguje. Treba si uvedomiť svoju cenu, zdvihnúť hlavu, vypnúť prsia a opäť zase raz odkráčať preč. Kľudne sa tlačte čokoládou dovtedy, kým vám z nej nepríde zle. A nadávajte s kamoškami na chlapov a vypite pritom strašne veľa Merlotu. Verte, je to dobré tak, ako to je.
A nie všetci sú hajzli. Oči sa niekedy otvárajú neskoro a to, čo ste tak dlho hľadali, nájdete veľmi blízko.
* I'm again here in Valencia, we had almost two weeks of Easter holidays. Was great to be back home, now I miss it more than before. Well, just two more months and I'm getting back from Spain definitely. Is not such a lot, but...
* Som znova vo Valencii, mali sme takmer dvojtýždňové veľkonočné prázdniny. Bolo skvelé byť opäť doma, teraz mi je smutno ešte viac. Už len dva mesiace a vraciam sa zo Španielska definitívne. Nie je to veľa, ale aj tak...
* Uhm, the title says enough: I'm missing home! Right, it's nice to be in other country, to get to know with new people and blahblahblah... But at the momet, I have it "demasiado". Is ok, this Valencia here, I can't say is not true. School is really great (cant't compare it with the one at home), people are nice and so on. But HOME IS HOME. My mum, friends, my pub; simply all that stuff. Žilinaaa!
* Hej, titulok hovorí za veľa: chýba mi domov! Jasné, je pekné byť v inej krajine, spoznať nových ľudí a blablabla... Ale teraz mám toho "demasiado". Je to tu fajn, vo Valencii, nemôžem povedať, že nie. Škola je skvelá (nedá sa porovnať s tou, čo mám doma), ľudia sú milí a tak. Ale DOMA JE DOMA. Mamina, kamaráti, môj pub; jednoducho to všetko. Žilinaaa!
